Výsledok (6.1.64), ku ktorému sme dospeli, je veľmi zaujímavý. Ukazuje,
že práca, ktorú vykonáme pri premiestnení náboja q v poli E
nezávisí od spôsobu premiestňovania - tvaru dráhy,
ktorú pritom náboj vykoná, ale iba od začiatočnej a koncovej polohy. S
niečím podobným sme sa už stretli v gravitačnom poli a výsledok ukazuje, že môžeme pre náboj q zaviesť funkciu U(r) -
potenciálnu energiu náboja, pre ktorú platí
(6.1.66)
Samozrejme hodnota tejto funkcie závisí od veľkosti náboja q. Preto je užitočné vydeliť túto
funkciu veľkosťou náboja q, čím
dostaneme veličinu, ktorá udáva potenciálnu energiu v prepočte na jednotkový
náboj. Takúto veličinu budeme označovať písmenom j a nazývať elektrostatickým potenciálom náboja q1.
(6.1.67)
Tento potenciál
vzťahujeme na nejaký referenčný bod rA . Špeciálne pre bodový náboj q1
umiestnený v začiatku súradnicovej sústavy dostaneme
(6.1.68)
Pre
elektrostatický potenciál bola zavedená samostatná jednotka volt,
značka V. Rozmer tejto jednotky je J/C. Slovami môžeme povedať: medzi
dvoma bodmi je rozdiel potenciálu 1 volt, ak pri prenose náboja 1 coulomb medzi
týmito dvoma bodmi vykonáme prácu 1 joule.