Z definície
intenzity elektrického poľa vyplýva, že v blízkosti kladného náboja sila pôsobiaca
na jednotkový kladný náboj je odpudivá, čiže smeruje od kladného náboja. To znamená,
že elektrické siločiary vychádzajú z kladných nábojov a končia na záporných
nábojoch. V tesnej blízkosti nábojov ako zdrojov poľa majú siločiary evidentne
radiálny charakter (vystupujú z nábojov, alebo vstupujú do nich)
Vo väčších
vzdialenostiach od nábojov, pri zložitejších sústavách na prvý pohľad nevieme
zhodnotiť, či sa tento radiálny charakter siločiar zachováva, alebo či tu nie
sú oblasti, kde by sa časť siločiar uzatvárala do kruhu. V takom prípade by
elektrické pole pripomínalo vír v kvapaline mohli by sme hovoriť o vírovej
zložke poľa. Ako si však ukážeme neskôr, pre statické elektrické polia je
typický radiálny charakter siločiar - vírivá zložka poľa sa rovná všade
nule.