Inou modifikáciou predchádzajúcej
metódy je znázorňovanie elektrických polí, pomocou siločiar. Zvolíme si určitú
počiatočnú mriežku bodov. V nich si naznačíme vektor poľa, ale nevykreslíme ho
celý iba jeho smer. Pokračovaním v tomto smere, sa dostaneme do ďalšieho bodu,
kde zasa určíme smer vektora E a takto
postupujeme ďalej. Výsledkom je spojitá čiara, ktorá má tú vlastnosť, že jej dotyčnica
v každom bode sa zhoduje so smerom vektora E (r). Zdanlivou nevýhodou
tejto metódy je, že z obrázku
nevidieť veľkosť poľa v jednotlivých bodoch. V skutočnosti sa však dá obrázok
nakresliť tak (ako si odvodíme neskôr), že hustota siločiar je úmerná veľkosti
vektora E(r). Ukážka znázornenia elektrických polí pomocou siločiar je na obr.
6.1.5.2. Znázorňovanie polí pomocou siločiar má ešte jednu výhodu v tom, že pokiaľ
sa v danom mieste ocitne nejaký elektrický náboj, siločiary ukazujú, v
ktorom smere by sa začal pohybovať, pretože jeho zrýchlenie bude úmerné vektoru
intenzity poľa E v tomto bode. Samozrejme
pri ďalšom pohybe náboja bude hrať rolu aj hmotnosť častice, ktorá nesie tento
náboj a v dôsledku jej zotrvačnosti dráha častice bude zložitejšia.