Plošná hustota náboja na zakrivených plochách

Obr. 8.2.3.3

Elektrické pole vodivého telesa s rôznym polomerom zakrivenia.

Náboj na povrchu vodivého telesa nemá všade rovnakú hustotu. Tá závisí od tvaru povrchu, jeho polomeru zakrivenia v danom mieste. Môžeme si to ukázať na modeli telesa zloženého z dvoch gúľ, rôzneho polomeru spojených tenkým vodivým drôtom (Obr.8.2.3.3). Takéto teleso predstavuje ekvipotenciálu hladinu, na povrchu gúľ je rovnaký potenciál. Potenciál na povrchu gule nabitej nábojom Q je rovnaký ako potenciál rovnakého bodového vo vzdialenosti R. Podľa vzťahu (8.1.10.1.3) je tento potenciál funkciou polomeru a náboja na guli a platí:

, (8.2.3.6)

plošná hustota náboja je nepriamoúmerná polomeru zakrivenia. Náboj sa "zhromažďuje" v miestach hrotov vystupujúcich z povrchu. Pretože intenzita poľa je úmerná hustote náboja, v takýchto miestach narastá a môže spôsobovať vytrhávanie náboja von z telesa - sršanie elektriny. Takýto elektrický výboj vo vzduchu "koróna" vzniká za normálneho tlaku, ak intenzita elektrického poľa dosiahne hodnoty 3.10⁶ V m^-1, tomu odpovedá hustota náboja 2,7.10^-3 C m^-2