13.3.3 Matematické vyjadrenie de Broglieho vĺn a jeho
fyzikálny význam
13.3.3.1 Vlnová
funkcia a jej význam
V dobe vzniku myšlienky „hmota
má ako časticové tak i vlnové vlastnosti“, nebola De Broglieho teória podporená silným
experimentom, ako tomu bolo napríklad pri fotoefekte alebo žiarení zahriatych
telies. De Broglie pri vyslovení svojej hypotézy neuviedol podrobnejší popis
vlny hmoty, len jej priradil vlnovú dĺžku, určenú rovnicou
13.3.2.1.
Je vhodné sa zamyslieť nad otázkou: Akého druhu sú vlnové javy
v prípade de Broglieho vĺn?
Vo svetelnej vlne sa mení
v priestore a v čase elektromagnetické pole. Vo zvukovej vlne je
to tlak. Aká to bude veličina, ktorej zmeny vytvárajú de Broglieho vlnu?
Zaveďme pojem - vlnová funkcia Y (grécke písmeno Y čítaj
psí) ako veličinu, ktorá charakterizuje
de Broglieho vlny. Hodnota tejto vlnovej funkcie, prináležiacej pohybujúcej sa
častici (telesu) v danom bode priestoru so súradnicami [x, z, y] v čase t, súvisí s pravdepodobnosťou
výskytu častice v danom bode a čase.
Nakoľko amplitúda každej vlny môže nadobúdať ako kladnú tak i zápornú hodnotu, Y ako pravdepodobnosť, nemôže byť záporná. Z tohto dôvodu samotná vlnová funkciaY nemá fyzikálny význam. Y sama o sebe nemôže byť
pozorovateľná veličina.
Poznámka: Pravdepodobnosť P, že
častica sa v danom okamihu bude nachádzať niekde, znamená že môže
nadobúdať hodnoty
z intervalu <
0, 1> . P = 0 znamená, že častica sa v danom bode nenachádza.
P = 1 znamená 100 % istotu, že častica sa nachádza v danom bode.
Fyzikálny
význam však má druhá mocnina
absolútnej hodnoty vlnovej funkcie ½y½2, ktorá sa nazýva hustotou pravdepodobnosti . Pravdepodobnosť
experimentálneho zistenia mikročastice, popísanej vlnovou funkciou Y v bode
A so súradnicami [x, z, y] v čase t v jednotkovom
objeme v okolí bodu A, je úmerná hodnote½y½2. Pravdepodobnostnú
interpretáciu nájdenia častice prvýkrát zaviedol Max Born v roku 1926.
Pri takomto pravdepodobnostnom
prístupe si treba uvedomiť, že aj keď vlnová funkcia, ktorá popisuje časticu, sa bude rozprestierať v priestore,
neznamená to, že častica je tiež rozprestretá v priestore. V prípade
detekcie elektrónov na detektore alebo fotografickej platni pri difrakcii
elektrónov na dvoch štrbinách, buď nájdeme v danom okamihu celý elektrón,
alebo v tomto čase žiaden elektrón nezaregistrujeme.
Vlnová funkcia, popisujúca stav
častice, môže byť vo všeobecnosti komplexnou funkciou, s nenulovou reálnou
i imaginárnou časťou, t.j. možno ju zapísať v tvare
y = A + Bi,
kde A a B sú reálne funkcie. V tomto
prípade bude hustota pravdepodobnosti výskytu určená súčinom yy*, kde
y* = A - Bi,
½ y½2 = yy* = A2 +B2.
(13.3.3.1)
Z poslednej rovnice vyplýva, že hustota
pravdepodobnosti výskytu častice v jednotkovom objeme v okolí bodu
A s polohovým vektorom r v čase t je vždy
nezáporná reálna veličina.
Poznámka: Komplexne združenú funkciu k akejkoľvek funkcii nájdeme, ak
uskutočníme zámenu i Þ
-i, všade kde sa vo funkcii vyskytuje. Majme na pamäti, že platí i2 = - 1
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Príklad 13.3.3.1 Nájdite komplexne združenú funkciu k vlnovej funkcii častice opísanej
na úsečke určenej intervalom (0,L) rovnicou
y(x, t) = A exp (-i2pEt/h)
sin p x/L
.
Riešenie: Určíme komplexne združenú
funkciu k funkcii y
zámenou i
Þ
-i,
y*(x, t) = A exp [-(-i)2pEt/h]
sin p x/L
= A exp (i2pEt/h)
sin p x/L
.
________________________________________________
Ak dV je objemový element v okolí
bodu A , potom pravdepodobnosť P nájsť
časticu v čase t v objeme V je
(13.3.3.2)
V prípade, ak
nám stačí sa obmedziť na jednorozmerný prípad, (napríklad pohyb častice v smere
osi x), objemový element dV nahradíme veľkosťou intervalu dx a pravdepodobnosť Px nájsť
časticu v intervale dx v okolí bodu A v čase t je
(13.3.3.3)
Skutočnosť, že častica sa v objeme V nachádza, vyjadruje normovacia podmienka
(13.3.3.4)
respektíve pre časticu nachádzajúcu
sa niekde na osi x
(13.3.3.5)
Vlnové funkcie, ktoré spĺňajú normovaciu
podmienku (13.3.3.4), respektíve (13.3.3.5), nazývame normované vlnové funkcie.
Na základe pravdepodobnostného
prístupu možno experiment na obr. 13.3.1.3 interpretovať nasledovne: červenú
krivku ako
pravdepodobnosť P1 =½Y1 ½2, modrú krivku ako pravdepodobnosť výskytu P2 =½Y2 ½2
a zelenú ako pravdepodobnosť výskytu P1+ P2
=½Y1½2 +½Y2½2
. Pozorovaná skutočnosť P (čierna krivka) však
naznačuje, že hoci nevieme určiť, ktorým otvorom elektrón prešiel,
vlny pravdepodobnosti interferovali a vytvorili obraz, ktorý vyjadruje
pravdepodobnosť výskytu P =½k1Y1 +k2Y2½2, kde k1 a k2 sú
koeficienty, charakterizujúce priepustnosť jednotlivých štrbín. Keďže výsledné
vlnenie je superpozíciou jednotlivých vlnení, možno si uvedomiť, že princíp
superpozície platí i pre de Broglieho vlny.
––––––––––––––––––––––––––––
Príklad
13.3.3.2 Určite
konštantu A, tak aby funkcia Y(x)= A sin
(npx/L) , kde n, A a L
sú
konštanty , bola normovanou vlnovou funkciou na intervale <0, L
>.(Vlnová funkcia mimo tento interval je nulová.)
Nakoľko vlnová funkcia je reálna funkcia, komplexne združená funkcia je taká istá, takže platí
.
Vypočítajme ľavú stranu rovnice:
Porovnaním s ľavou stranou dostávame pre konštantu A hodnotu
.
––––––––––––––––––––––––––––
Ako nájdeme vlnové funkcie v konkrétnych
situáciách? Na túto otázku nájdeme
odpoveď v časti 13.4 , pojednávajúcej o základnej rovnici
kvantovej fyziky, Schrödingerovej rovnici.
Kontrolné
otázky:
1.
Vyslovte základnú myšlienku Maxa Borna
spojenú s významom vlnovej funkcie popisujúcej mikročasticu?
2.
Má fyzikálny význam samotná vlnová funkcia y (x,z,y,)?
3.
Ktorá veličina vyjadruje hustotu pravdepodobnosti výskytu častice
v jednotkovom objeme v okolí bodu A s polohovým vektorom r
v čase t?
4.
Vysvetlite z pravdepodobnostného
hľadiska experiment na obr. 13.3.1.3.
5.
Vyjadrite skutočnosť, že častica sa nachádza na osi x a pohybuje
sa v intervale < a, b>.
6.
Vysvetlite, čo sú normované vlnové funkcie a zapíšte normovaciu
podmienku.
7.
Platí princíp superpozície pre de Broglieho vlny?