Štúdiom spektier sa zaoberá optická spektrálna analýza. Pod spektrom vo všeobecnosti  rozumieme množinu hodnôt, ktoré nadobúda uvažovaná veličina. V prípade elektromagnetického vlnenia, šíriaceho sa z elektromagnetického oscilátora  , nadobúdajú uhlové frekvencie hodnoty

 

    ,                                                                                                (1)

 

kde l je „dĺžka dipólu“,  v je charakteristická rýchlosť pohybu náboja v dipóle  pozdĺž dipólu l k = 1, 2, 3, ... Teda okrem základnej frekvencie ( k = 1 ) vlnenie obsahuje aj vyššie harmonické frekvencie (k = 2, 3 .. ). Ani v prípade izolovaného elektromagnetického oscilátora  vlnové pole  nemá  jednoduchý harmonický (sínusový) priebeh. Obsahuje frekvencie fk

 

,                                                                                                   (2 )

 

a vlnové dĺžky

 

 ,                                                                                                      (3)

 

kde c je rýchlosť svetla. Podľa Fouriera možno  funkciu priebehu vlnenia vyjadriť goniometrickým radom

 

.                                                   (4)

 

Postupným pridávaním ďalších vyšších harmonických, funkcia priebehu f(t) výslednej „výchylky“  sa stáva zložitejšou a  môže stratiť i periodický charakter. Vo fyzike pri spektrálnej analýze sme v takej situácii, že pozorujeme výsledné žiarenie systému žiaričov, teda veličinu f ( t )  a musíme  zistiť z akých frekvencií wn sa tento rozruch skladá. Matematicky sa tento problém formuluje rovnicou  (4)   a príslušná metóda sa nazýva harmonická analýza. V našom prípade množinu frekvencií, z ktorých  sa skladá pravá strana  rovnice (4) , nazývame frekvenčným spektrom žiarenia.

Spektrum môže byť tvorené radom diskrétnych hodnôt frekvencií a vtedy hovoríme o čiarovom spektre.  Ak čiary tvoria zhusťujúce sa sústavy - pásy, hovoríme o pásovom spektre. Pásové a čiarové spektrá sú charakteristické pre žiarenie vysielané  atómmi a molekulami.  Ak je množina frekvencií spojitá,  hovoríme o spojitom spektre. Spojité spektrá pozorujeme u zahriatych pevných látok, ktoré emitujú žiarenie, v ktorom sú zastúpené všetky vlnové dĺžky (resp. frekvencie), avšak s rozdielnymi intenzitami.

Fyzikálne zariadenia, pomocou ktorých sa uskutočňuje fyzikálna harmonická analýza, nazývame spektrálne zariadenia. Využíva sa v nich niektorý z javov, závisiacich od frekvencie, resp.  od   vlnovej dĺžky. Najznámejším  spektrálnym  zariadením je  hranolový spektrograf. Využíva   disperziu  svetla  pri  prechode hranolom. S ďalšími spektrálnymi zariadeniami sa možno oboznámiť  v optike.